REEDUKAČNÁ ČINNOSŤ
Špecifické poruchy učenia, vyžadujú aj špecifické spôsoby nápravy. Medzi základné metódy pri práci s deťmi s VPU patria reedukácia a kompenzácia.
Reedukácia zahŕňa tri základné oblasti:
- reedukácia funkcií, ktoré spoločne podmieňujú poruchu (čiastkové deficity),
- utváranie zručnosti čítať, písať a počítať,
- naučiť klienta poruchu akceptovať.
Aj keď je každý klient individuálny, pri reedukácii musíme dodržiavať isté zásady, aby mal celý proces zmysel:
- analýza príčin na základe diagnostiky, hľadanie primárnych problémov,
- musíme rešpektovať úroveň na ktorej sa dieťa nachádza, bez ohľadu na vek a učebné osnovy v škole a z tejto úrovne vychádzať,
- motivovať dieťa k spolupráci, prekonať jeho nechuť k učeniu na základe zlyhania v škole, preto začíname s tým, v čom je dieťa úspešné,
- využívať multisenzorický prístup (zrak, sluch, hmat…),
- rozvíjame celú osobnosť dieťaťa, nezameriavame sa len na konkrétnu poruchu,
- reedukácia ≠ doučovanie, to musí zabezpečiť pedagóg, resp. rodič sám. Špeciálny pedagóg nemôže byť „doučovateľom“, lebo neexistuje aby mal aprobáciu na všetky školské predmetyJ.
Aby mala reedukácia zmysel a bola účinná, je potrebné sa jej venovať denne, 10 – 15 minút. Začíname úrovňou, ktorú dieťa zvláda a pokračujeme ďalej. Aby to pre dieťa bolo zaujímavé, ale zároveň nie chaotické, je vhodné si z námetov vytvoriť zostavy a obmieňať ich. Reedukáciu vždy začíname nácvikom percepčno-motorických funkcií. Jednak tvoria podklad poruchy, aktivity s nimi spojené sú väčšinou hravé a zabezpečia nám „reedukačnú rozcvičku“.
- Zraková oblasť – zameranie pozornosti, vyčleňovanie figúr z pozadia, zraková pamäť, schopnosť rozlišovať tvary, dokázať určiť rozdiel medzi nimi.
- Sluchová oblasť – sluchové zameranie pozornosti, rozlišovanie jednotlivých zvukov, schopnosť analýzy a syntézy (rozklad a spájanie hlások), sluchová pamäť, rozlišovanie tvrdých a mäkkých slabík..
- Priestorová orientácia – hmat – jemná a hrubá motorika, motorika hovoridiel, vnímanie schémy vlastného tela, pravoľavá a priestorová orientácia.
- Intermodalita – prepájať podnety z rôznych zmyslov. Sluchový s rečovým, či sluchový s vizuálnym.
- Serialita – schopnosť vytvárať postupnosť, tvoriť štruktúry (dni v týždni, mesiace, číselné rady, usporiadať obrázky podľa dejovej postupnosti).
Ideálna je individuálna reedukačná činnosť, ale môžeme vytvárať aj menšie skupiny na základe podobných problémov a potrieb. Odporúčaný počet v skupine by mal byť 3 – 5 detí. Reedukačný efekt sa pri väčších skupinách môže stratiť. V závislosti od stupňa poruchy je naplánovaná aj dĺžka reedukácie.
Nápravné techniky Grace M. Fernaldovej – metóda obťahovania slov
G. Fernaldová sa v rámci terapie nesústreďuje len na nápravu a prekovanie školských problémov, ale sa zameriava aj na emocionálnu stránku dieťaťa. V rámci výučby čítania a písania využívala multisenzorický prístup k učeniu založený na štyroch senzorických modalitách:
- vizuálna – vytvorenie presnej vizuálnej predstavy slova,
- auditívna – jasné vnímanie sluchovej podoby slova,
- kinestetická a taktilná – kód slova sa pomocou obťahovania a písania upevňuje tak dlho, dokiaľ sa nezautomatizuje.
Postup pri nácviku:
- Učiteľ píše slov, ktoré súčasne predčíta, žiak ho sleduje zrakom a počúva.
- Žiak obťahuje slovo napísané učiteľom a súčasne ho predčíta, potom žiak slovo kopíruje alebo píše a nahlas si ho diktuje. Dôležité je, starostlivo vyslovoval a hovoril tak pomaly ako slovo obťahuje alebo píše.
- Žiak píše slovo spamäti. Pokiaľ ho nezvládne správne, opakuje sa krok č. 2. Keď je slovo napísané správne, založí sa do kartotéky. Slová sa potom používajú pri slohových cvičeniach.
- Časom môže byť vypustená fáza obťahovania. Žiak sa učí slová sledovaním učiteľa pri písaní, slovo prečíta a potom ho píše sám a diktuje si. Ak je žiak vyspelejší, mal by učiteľa len sledovať pri písaní a hneď sa ho pokúsiť napísať. Nakoniec sa učí slovo len opisovať. Poslednou fázou, je písať slovo ako diktát.
Senzorická integrácia – Jean Ayersová
Zahŕňa všetky oblasti vnímania a chovania. Test senzorickej integrácie pozostáva zo 17 subtestov zameraných na: priestorovú vizualizáciu, vnímanie figúry a pozadia, vnímanie polohy v priestore, obkresľovanie vzorov, presnosť jemnej motoriky, kinestetiku, taktilné vnímanie tvarov, identifikáciu prstov, vnímanie grafických tvarov, lokalizáciu taktilných podnetov, vnímanie simultánnych taktilných vzruchov, napodobňovanie postojov tela, prekríženie strednej línie tela, bilaterálna motorická koordinácia, pravoľavé rozlišovanie, stoj na jednej nohe s otvorenými a so zaviazanými očami.
Brain Gym Paula Dennisona
Východiskovou ideou je, že určitými pohybovými prvkami, môžeme podnietiť k spolupráci rôzne oblasti mozgu. Školský neúspech u detí je podmienený v nedostatočnom využití integračných mechanizmov, ktoré umožňujú celostné učenie – využitie všetkých vyšších funkcií vyššej nervovej sústavy. Úzkostné, nesústredené, unavené deti sú blokované a nemôžu naplno využívať svoj deševný a intelektový potenciál. Cvičenia sú zamerané na pohyby tzv. strednej čiary, ak cvičí ľavá ruka, tak aj pravá noha. Poskoky na pravej nohe sa kombinujú s upažovaním a pripažovaním ľavej ruky a podobne.
Literatúra:
- JUCOVIČOVÁ, D., ŽÁČKOVÁ, H.: Reedukace specifických poruch učení u dӗtí. Praha: Portál, s.r.o. 2014. 175 s. ISBN 978 – 80 – 262 0645 – 3
- ZELINKOVÁ, O.: Poruchy učení. Praha: Portál, s.r.o. 2009. 263 s. ISBN 978 – 80 – 7367 – 514 – 1
- POKORNÁ, V.: Teorie a náprava vývojových poruch učení a chování. Praha: Portál, s.r.o. 2010. 333 s. ISBN 978-80-7376-817-3
