Aktuality pre pedagógov

Pokračovanie článku


Pozvánka: Pracovné stretnutie k školským podporným tímom

Pozývame školských psychológov, špeciálnych pedagógov a sociálnych pedagógov základných a stredných škôl v územnej pôsobnosti centra na pracovné stretnutie, ktoré sa uskutočnídňa 24.10.2023 (utorok)so začiatkom o 13:00 hod. v priestoroch CPP, Karpatská 8. Online potvrdenie účasti

Pokračovanie článku


Pozvánka: Metodické pracovné stretnutie školských koordinátorov vo výchove a vzdelávaní a výchovných poradcov stredných škôl

Pozývame výchovných poradcov a školských koordinátorov vo výchove a vzdelávaní stredných škôl v územnej pôsobnosti centra na metodické pracovné stretnutie, ktoré sa uskutočnídňa 13.10.2023 (piatok)so začiatkom o 09:00 hod. v priestoroch Regionálneho úradu školskej správy v Košiciach na Zádielskej 1222/1, Košice. Online potvrdenie účasti

Pokračovanie článku


Informácie pre pedagógov

Pomocník pri integrácii žiakov so ŠVVP

 


Začínajúci učiteľ

  • Učiteľ vstupuje do výkonu povolania – jeho úspešnosť bude závisieť hlavne na zastúpení dôležitých rysov osobnosti učiteľa, za ktoré sú považované: motivácia k povolaniu, talent pre povolanie a kognitívna vybavenosť.
  • Dochádza ku konfrontácii – vzniká rozpor medzi znalosťami a skúsenosťami učiteľa, medzi osobnými ašpiráciami učiteľa a záujmami organizácie, medzi aktuálnym postavením učiteľa a hodnotením perspektívy, ktorá sa pred ním otvára.
  • Z toho môžu vznikať stresové situácie, môžu sa objaviť konflikty s nadriadenými, rodičmi, kolegami…
  • Najčastejšie problémy mávajú začínajúci učitelia s udržiavaním disciplíny v triede, s motivovaním žiakov, s prispôsobovaním sa individuálnym osobitostiam žiakov a s hodnotením výsledkov.
  • Môžu trpieť aj žiaci, ak začínajúci učiteľ získava skúsenosti metódou pokusu a omylu. Na druhej strane, začínajúci učiteľ máva veľa entuziazmu pre výkon profesie, vedomie sunáležitosti ku profesii a pod. Tieto protichodné tendencie potom pôsobia u každého začínajúceho učiteľa v rozličnej miere.
Spracovala: PhDr. P. Uramová

 


Syndróm vyhorenia – burnout

 

Problémy so syndrómom vyhorenia postihujú zvlášť učiteľov zo škôl s vysokým počtom problémových žiakov a služobne i vekovo starších pedagógov. Osobnosť učiteľa, predovšetkým jeho duševná vyrovnanosť, má však zásadný význam pre psychickú rovnováhu detí. Zisťuje sa, že nervozita učiteľov, ich nepokoj, celková duševná nevyrovnanosť zanecháva stopy v prežívaní detí a ovplyvňuje ich správanie v školskom prostredí.

Za prežívaním stresu sa často skrývajú aj individuálne psychické činitele. Existujú typy ľudí, u ktorých je vyššia pravdepodobnosť výskytu syndrómu vyhorenia. Majú charakteristické postoje, ich správanie má charakteristické prejavy:

  • silná potreba pomáhať (tí, ktorí viac dávajú než prijímajú),
  • sklonom k úzkostlivosti,
  • mimoriadna citlivosť, vnímavosť,
  • časté snívanie a fantazírovanie,
  • vytyčovanie príliš vysokých cieľov,
  • prílišná zameranosť na peniaze alebo moc, prílišná súperivosť a hostilnosť,
  • nedostatok času na odpočinok a relaxáciu,
  • nízka úroveň asertivity (nevedia povedať „nie“ tam, kde by mali),
  • pocit neustáleho ohrozenia svojej sebaúcty, kladného sebahodnotenia,
  • život v neustálom časovom strese,
  • zavalenie náročnými životnými podmienkami.

Syndróm vyhorenia nie je statický jav. Je to proces, ktorý prebieha stupňoch, ktoré na seba nadväzujú. U pedagogických pracovníkov má prevažne takýto charakter:

1. fáza – nadšenie Učiteľ sa snaží dať žiakom čo najviac, venuje im mimopracovný čas, snaží sa svoju prácu zlepšovať, je tvorivý, vymýšľa nové metódy, pripravuje originálne učebné pomôcky, atď.

2. fáza – stagnácia Prestáva pociťovať radosť zo svojej práce. Pod vplyvom tlaku učebných osnov, vedenia, problémových žiakov i ďalších činiteľov sa dostáva do stavu rezignácie. Stráca chuť dávať žiakom niečo navyše. Požiadavky žiakov, vedenia, rodičov ho začínajú pomaly obťažovať.

3. fáza – frustrácia Učiteľ vníma žiakov negatívne, na problémy s disciplínou reaguje častejšie donucovacími prostriedkami. Začína byť na žiakov alergický, aj bežné prehrešky zo strany žiaka pociťuje ako osobný útok. Škola je preň sklamaním.

4. fáza – apatia Učiteľ vykonáva prácu len v nevyhnutnom rozsahu. Vyhýba sa kontaktu so žiakmi, ako i odborným rozhovorom s kolegami. Medzi učiteľom a žiakmi vládne nepriateľstvo. Učiteľ vážne pomýšľa na zmenu zamestnania.

5. fáza – syndróm vyhorenia Posledná fáza predstavuje štádium úplného vyčerpania energetických zdrojov.

Medzi preventívne i intervenčné metódy proti vzniku a rozvíjaniu sa syndrómu vyhorenia môžeme zaradiť tieto stratégie:

  • poznávať svoje silné a slabé stránky,
  • vyjadrovať svoje pocity, dokázať zvládať negatívne emócie ako hnev, strach a úzkosť,
  • pestovať záujmy a záľuby, ktoré nesúvisia so zamestnaním,
  • trénovať komunikačné zručnosti, vrátane schopnosti povedať NIE,
  • dobre organizovať čas a plánovať aktivity,
  • neprepadnúť „syndrómu samaritána“,
  • vzdelávať sa – dodá to pocit kompetencie a zvýši sebadôveru,
  • znížiť na najnižšiu možnú mieru pracovnú záťaž, delegovanie práce a povinností (v krajnom prípade pomocou PN).
Spracovala: PhDr. M. Zuzová