Dyskalkúlia

Vývojová porucha učenia v matematike s výraznejšie narušenou vnútornou štruktúrou vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie s výnimkou matematického faktora. Je multifaktoriálne podmienená, kombinujú sa tu príčiny organické, psychické, sociálne a didaktické. Od dyskalkúlie je nutné odlíšiť ostatné narušenia alebo oslabenia matematických schopností:

  • kalkulasténia – mierne narušenie matematických schopností, nedostatočná alebo nesprávna stimulácia zo strany prostredia (škola alebo rodina), nedostatočné alebo nesprávne učenie sa,
  • hypokalkúlia – nešpecifická porucha rozvoja základných matematických zručnosti, narušenie celkovej úrovne vlôh pre matematiku na úroveň podpriemeru (všeobecné rozumové predpoklady sú na úrovni priemeru alebo aj nadpriemeru),
  • oligokalkúlia – výrazne znížená úroveň matematických schopností ako jedného z komponentov mentálnej retardácie,
  • akalkúlia – úplná matematická neschopnosť počítať a zvládať aj najjednoduchšie numerické operácie a chápať matematické pojmy a vzťahy.

Pri riešení matematických úloh sa uplatňuje viacero faktorov: verbálny, priestorový, usudzovanie (matematická logika), numerický a ďalšie. Schopnosť naučiť sa počítať súvisí aj s tzv. dielčimi funkciami, celkovo potrebnými pre učenie sa. Medzi tieto funkcie patrí: zmyslové vnímanie (zrakové a sluchové), kognitívne funkcie (poznávacie – pozornosť, pamäť, myslenie…) a motorické funkcie (hrubá a  jemná motorika, vizuomotorika…).

 

Typy vývojových dyskalkúlií so zreteľom na vývojové obdobia dieťaťa:

  1. Praktognostická dyskalkúlia – porucha matematickej manipulácie s konkrétnymi predmetmi alebo nakreslenými symbolmi (tvorenie skupín, rady predmetov, porovnávanie počtu predmetov, odhadovanie). Pri neosvojení si týchto základných aktivít dieťa nedospeje k pojmu číslo. V oblasti geometrie nevie zoradiť predmety podľa rôznych kritérií (veľkosť, tvar, farba…), ťažko diferencuje a  kreslí geometrické figúry a tvary.
  1. Verbálna dyskalkúlia – porucha schopnosti slovne označovať množstvo a počty predmetov, operačné znaky a matematické úkony. Problém zvládať vymenovanie rady čísloviek od najvyššej k najnižšej či naopak, nevie identifikovať počet, ale nadiktované číslo prečíta, nevie slovne označiť počet ukazovaných predmetov, dieťa napr. nediferencuje medzi „o 2 viac“ a „2 krát viac“ a pod.
  1. Lexická dyskalkúlia – neschopnosť čítať matematické symboly (číslice, čísla, operačné symboly). Pri najťažšej forme nie je dieťa schopné prečítať izolované číslice alebo jednoduché operačné znaky (+, -, :, 3, =). Pri ľahšej forme nie je schopné prečítať viacmiestne číslo s jednou alebo viacerými nulami uprostred, číslo napísané zvisle, odmocniny, desatinné číslo. Zámeny: tvarovo podobných čísel 3-8, 6-9, 12-21, VI. – IV., čítanie 2, 3, 8 izolovane namiesto čísla 238.
  1. Grafická dyskalkúlia – neschopnosť písať matematické znaky. Nie je však totožná s poruchami motoriky. Jedinec nie je schopný písať číslice formou diktátu či prepisu, v ľahších prípadoch má problém pri písaní viacmiestnych čísel. Píše v opačnom poradí, zabúda písať nuly, píše neprimerane veľké číslice. Písomný prejav je neúhľadný. Pri písaní čísel pod seba nie je žiak schopný umiestňovať jednotky pod jednotky, desiatky pod desiatky apod. V geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní jednoduchých geometrických obrazcov.
  1. Operacionálna dyskalkúlia – prejavuje sa narušenou schopnosťou prevádzať matematické operácie: sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie, popr. ďalšie. Často sa objavujú zámeny operácií (sčítanie – odčítanie). Problémy s identifikáciou významu operačných znakov sa prejavia pri úlohách, kde je vynechaný príslušný operačný znak, napr. 8 ? 2 = 6. Patria sem i symptómy, ktoré súvisia s nedostatočným osvojením násobilky, jedinec si pomáha sčítaním čísel alebo počítaním na prstoch. Tento typ poruchy sa týka skôr vyšších ročníkov, kedy by už mali byť jednotlivé operácie dostatočne zafixované. Jedinci s týmto typom poruchy písomne počítajú i to, čo by mohli ľahko vypočítať spamäti.
  1. Ideognostická dyskalkúlia – porucha v oblasti chápania matematických pojmov na stále vyššej úrovni abstrakcie, tzv. matematické usudzovanie. Za najťažšiu formu je považovaná neschopnosť počítať po jednej od daného čísla spamäti. Najľahší stupeň sa prejavuje v neschopnosti chápať vzťahy v matematických radoch. Jedinec s týmto typom poruchy nechápe číslo ako pojem. Vie napísať a prečítať napr. číslo 9, ale neuvedomuje si, že 9 je tiež 10 – 1, alebo 3 x 3, polovica z 18. Ťažkostí sa prejavujú aj v slovných úlohách.

 

Reedukácia:
Dôležité je rešpektovanie vývoja psychických funkcií a úrovne vývoja dieťaťa. Úlohy, ktoré dieťa nezvláda delíme na dielčie kroky, dôkladne ich precvičujeme s využitím nových situácií. Postupne sa celý úkon zrýchľuje a automatizuje. Súbežne s numerickým počítaním sa dieťa učí pracovať aj s kalkulačkou.

Oblasti reedukácie: predčíselné predstavy, utváranie pojmu číslo, zápis čísel, chápanie a prevádzanie matematických operácií, slovné úlohy, geometria, orientácia v čase a podobne.

  • Práca s matematickými tabuľkami a kompenzačnými pomôckami,
  • názorné pomôcky, rozfázovať pracovné postupy na dielčie kroky,
  • viesť žiaka k logickému pochopeniu úloh – zautomatizovanie algoritmov,
  • jeden postup pri riešení úloh, komentovanie postupov – „myslenie nahlas“,
  • rozvoj smerovej a priestorovej orientácie, postrehu a logiky, trpezlivosť J

 

Dyskalkúlia v MKCH 10 ako F 81.2 Špecifická porucha aritmetických zručností
Porucha zahŕňa špecifické zníženie aritmetických schopností, ktoré sa nedá kompletne vysvetliť celkovou mentálnou retardáciou alebo neprimeraným vyučovaním. Deficit sa týka zvládnutia základných počtových výkonov sčítania, odčítania, násobenia a delenia a nie abstraktnejších matematických schopností v algebre, trigonometrii, geometrii, diferenciálnom a integrálnom počte. Vývinová akalkúlia, porucha rátania (aritmetických schopností) a Gertsmannov syndróm.

Nezahŕňa: akalkúliu NS (R48.8) a aritmetické ťažkosti spojené s poruchou čítania alebo hláskovania (F81.3), resp. zavinené neprimeraným vyučovaním (Z55.8).

 

Literatúra: