Dyslexia

Kto je vlastne dyslektik?

     Ten, kto má problém prečítať text primerane rýchlo a plynulo k svojmu veku, uvedomiť si čo čítal na takej úrovni, aby mohol prostredníctvom čítania nadobúdať nové informácie, či učiť sa. Čítanie nie je len zdroj získavania informácii, ale zároveň aj „dobrá“ záľuba. V dnešnej dobe IKT vieme preklenúť problémy u detí s VPU tak, že aj dyslektické dieťa sa môže stať vášnivým čitateľom a má dostatok možností získavať informácie z  náhradných zdrojov iným spôsobom ako čítaním.

Čo sledujeme pri diagnostike?  TEMPO, TECHNIKU  A POROZUMENIE
(odlíšiť dyslektika od slabého čitateľa je niekedy veľmi náročné)

Typy dyslexie

     „Ak máme bližšie charakterizovať typy dyslexie, môžeme podľa Bakkera prirovnať čítanie jazde na koni. Kôň L je rýchly a dokáže spoľahlivo bežať v rovnom teréne. Kôň P je pomalý a je dobrý pozorovateľ. Najprv by sa malo dieťa naučiť jazdiť na koni P a potom presedlať na koňa L. Malo by sa naučiť najprv čítať presne a potom rýchlo.“  
(POKORNÁ, V.: Teorie a náprava vývojových poruch učení a chování, Portál, 2016)

Analýza najčastejších chýb pri čítaní:

  • chyby, ktoré sa stále opakujú alebo náhodné  (tie môžu súvisieť s nesústredenosťou alebo únavou),
  • neúmerne dlhé hláskovanie, čí neschopnosť spojiť hlásky do slabík (príčinou môže byť nedostatočný rozvoj sluchovej syntézy reči),
  • zámena písmen môže byť spôsobená deficitmi v zrakovej percepcii tvarov alebo intermodálnym kódovaním,
  • z hľadiska budúcich krokov, nápravy je dôležité sledovať o aké zámeny ide:
    • stále sa opakujúce rovnaké dvojice písmen,
    • väčší počet písmen,
    • grafický vzťah zamieňaných písmen,
    • zrkadlová podobnosť, podobnosť iného detailu, či vertikálna inverzia,
  • prehadzovanie písmen v slove alebo čítanie sprava – doľava, môžu súvisieť so skríženou lateralitou,
  • komolenie slov, vynechávaním písmen alebo slabík môže mať rôzne príčiny, nedostatočne rozvinutá sluchová alebo zraková percepcia,
  • dvojité čítanie – naučená čítacia chyba – vzniká u detí, ktoré v počiatočnom výcviku neprešli z hláskovania na slabikovanie alebo hláskovanie u nich trvalo tak dlho, že sa naučili slovo odhadnúť (no vždy sú závislé na hláskovaní či už nahlas alebo potichu).

Porozumenie obsahu prečítaného textu:

     Pokiaľ dieťa nerozumie obsahu textu, čítanie je preňho námahou a neprináša mu žiadne uspokojenie. Pri klientoch v mladšom školskom veku ešte nie je vhodné pýtať sa na obsah prečítaného textu. Ich vyjadrovacie schopnosti sú ešte nedokonalé a aktívna slovná zásoba zahŕňa najmä slová, ktoré používajú. Abstraktné pojmy začínajú používať zhruba v 5. ročníku základnej školy. Čo sa týka samotných vyjadrovacích schopností, vety predlžujú spojkou „a“, neskôr väzbou „a potom“. Pri diagnostike sa od dieťaťa vyžadujú čo najpresnejšie odpovede na vopred pripravené a premyslené otázky. Množstvo detailov, ktoré si je dieťa schopné zapamätať závisí aj od úrovne jeho krátkodobej pamäti.

Prerozprávanie textu aj vo vyšších ročníkoch má svoje úskalia, pretože nie každé dieťa má dostatočne rozvinuté tkz. „naratívne zručnosti“. Preto je pri diagnostike dyslexie vhodné použiť pre porovnanie aspoň dve testy.

Reedukácia dyslexie:

  • percepčno-motorické funkcie, reč: zrakové, sluchové vnímanie, jemná, hrubá motorika, pohyby očí, hovoridiel a pod.
  • technika čítania (dekódovanie): zrakovopriestorová identifikácia písmen, spojenie hláska – písmeno, spájanie písmen do slabík, čítanie slov so zväčšujúcim sa počtom slabík, čítanie viet, súvislého textu,
  • porozumenie: začíname porozumeniu izolovaným výrazom, nasleduje mechanické porozumenie s využitím pamäti a nakoniec porozumenie na základe pochopenia súvislostí.

Dyslexia v MKCH 10 ako F81.0 Špecifická porucha čítania

     Hlavná črta poruchy je špecifické a významné spomalenie vývinu schopnosti čítania, ktorá nezávisí len od mentálneho veku, odchýlok zrakovej ostrosti alebo nevhodného spôsobu vyučovania. Môže byť narušené chápanie čítaného, spoznávanie čítaných slov, ústna pohotovosť pri čítaní a výkon pri úlohách spojených s čítaním. Ťažkosti s výslovnosťou často súvisia so špecifickou poruchou čítania, často pretrvávajú až do dospievania, aj keď sa určitý pokrok v čítaní dosahuje. Špecifickej vývojovej poruchy čítania zvyčajne predchádza anamnéza porúch vývinu reči a jazyka. Časté sú pridružené poruchy emócií a správania počas školského veku.

  • Vývinová dyslexia
  • Špecifické zaostávanie čítania
  • Čítanie odzadu

Nepatrí sem:

  • Alexia, bližšie neurčená (R48.0)
  • Dyslexia, bližšie neurčená (R48.0)
  • Oneskorené čítanie ako následok emočnej poruchy (F93.-)

Literatúra: