Aktuality pre pedagógov
Pozvánka: Metodické pracovné stretnutie školských koordinátorov vo výchove a vzdelávaní a výchovných poradcov základných škôl
Pozývame výchovných poradcov a školských koordinátorov vo výchove a vzdelávaní základných škôl v územnej pôsobnosti centra na metodické pracovné stretnutie, ktoré sa uskutočnídňa 12.06.2024 (streda)so začiatkom o 09:00 hod. v CPP, Karpatská 8 Košice. Online potvrdenie účasti
Pozvánka: Metodické pracovné stretnutie školských koordinátorov vo výchove a vzdelávaní a výchovných poradcov stredných škôl
Pozývame výchovných poradcov a školských koordinátorov vo výchove a vzdelávaní stredných škôl v územnej pôsobnosti centra na metodické pracovné stretnutie, ktoré sa uskutočnídňa 13.06.2024 (štvrtok)so začiatkom o 09:00 hod. v priestoroch Regionálneho úradu školskej správy v Košiciach na Zádielskej 1222/1, Košice. Online potvrdenie účasti
Pozvánka: Pracovné stretnutie k školským podporným tímom
Pozývame školských psychológov, špeciálnych pedagógov a sociálnych pedagógov základných a stredných škôl v územnej pôsobnosti centra na pracovné stretnutie, ktoré sa uskutočnídňa 11.04.2024 (štvrtok)so začiatkom o 09:00 hod. v priestoroch CPP, Karpatská 8. Online potvrdenie účasti
Informácie pre pedagógov
Pomocník pri integrácii žiakov so ŠVVP
Začínajúci učiteľ
- Učiteľ vstupuje do výkonu povolania – jeho úspešnosť bude závisieť hlavne na zastúpení dôležitých rysov osobnosti učiteľa, za ktoré sú považované: motivácia k povolaniu, talent pre povolanie a kognitívna vybavenosť.
- Dochádza ku konfrontácii – vzniká rozpor medzi znalosťami a skúsenosťami učiteľa, medzi osobnými ašpiráciami učiteľa a záujmami organizácie, medzi aktuálnym postavením učiteľa a hodnotením perspektívy, ktorá sa pred ním otvára.
- Z toho môžu vznikať stresové situácie, môžu sa objaviť konflikty s nadriadenými, rodičmi, kolegami…
- Najčastejšie problémy mávajú začínajúci učitelia s udržiavaním disciplíny v triede, s motivovaním žiakov, s prispôsobovaním sa individuálnym osobitostiam žiakov a s hodnotením výsledkov.
- Môžu trpieť aj žiaci, ak začínajúci učiteľ získava skúsenosti metódou pokusu a omylu. Na druhej strane, začínajúci učiteľ máva veľa entuziazmu pre výkon profesie, vedomie sunáležitosti ku profesii a pod. Tieto protichodné tendencie potom pôsobia u každého začínajúceho učiteľa v rozličnej miere.
Syndróm vyhorenia – burnout
Problémy so syndrómom vyhorenia postihujú zvlášť učiteľov zo škôl s vysokým počtom problémových žiakov a služobne i vekovo starších pedagógov. Osobnosť učiteľa, predovšetkým jeho duševná vyrovnanosť, má však zásadný význam pre psychickú rovnováhu detí. Zisťuje sa, že nervozita učiteľov, ich nepokoj, celková duševná nevyrovnanosť zanecháva stopy v prežívaní detí a ovplyvňuje ich správanie v školskom prostredí.
Za prežívaním stresu sa často skrývajú aj individuálne psychické činitele. Existujú typy ľudí, u ktorých je vyššia pravdepodobnosť výskytu syndrómu vyhorenia. Majú charakteristické postoje, ich správanie má charakteristické prejavy:
- silná potreba pomáhať (tí, ktorí viac dávajú než prijímajú),
- sklonom k úzkostlivosti,
- mimoriadna citlivosť, vnímavosť,
- časté snívanie a fantazírovanie,
- vytyčovanie príliš vysokých cieľov,
- prílišná zameranosť na peniaze alebo moc, prílišná súperivosť a hostilnosť,
- nedostatok času na odpočinok a relaxáciu,
- nízka úroveň asertivity (nevedia povedať „nie“ tam, kde by mali),
- pocit neustáleho ohrozenia svojej sebaúcty, kladného sebahodnotenia,
- život v neustálom časovom strese,
- zavalenie náročnými životnými podmienkami.
Syndróm vyhorenia nie je statický jav. Je to proces, ktorý prebieha stupňoch, ktoré na seba nadväzujú. U pedagogických pracovníkov má prevažne takýto charakter:
1. fáza – nadšenie Učiteľ sa snaží dať žiakom čo najviac, venuje im mimopracovný čas, snaží sa svoju prácu zlepšovať, je tvorivý, vymýšľa nové metódy, pripravuje originálne učebné pomôcky, atď.
2. fáza – stagnácia Prestáva pociťovať radosť zo svojej práce. Pod vplyvom tlaku učebných osnov, vedenia, problémových žiakov i ďalších činiteľov sa dostáva do stavu rezignácie. Stráca chuť dávať žiakom niečo navyše. Požiadavky žiakov, vedenia, rodičov ho začínajú pomaly obťažovať.
3. fáza – frustrácia Učiteľ vníma žiakov negatívne, na problémy s disciplínou reaguje častejšie donucovacími prostriedkami. Začína byť na žiakov alergický, aj bežné prehrešky zo strany žiaka pociťuje ako osobný útok. Škola je preň sklamaním.
4. fáza – apatia Učiteľ vykonáva prácu len v nevyhnutnom rozsahu. Vyhýba sa kontaktu so žiakmi, ako i odborným rozhovorom s kolegami. Medzi učiteľom a žiakmi vládne nepriateľstvo. Učiteľ vážne pomýšľa na zmenu zamestnania.
5. fáza – syndróm vyhorenia Posledná fáza predstavuje štádium úplného vyčerpania energetických zdrojov.
Medzi preventívne i intervenčné metódy proti vzniku a rozvíjaniu sa syndrómu vyhorenia môžeme zaradiť tieto stratégie:
- poznávať svoje silné a slabé stránky,
- vyjadrovať svoje pocity, dokázať zvládať negatívne emócie ako hnev, strach a úzkosť,
- pestovať záujmy a záľuby, ktoré nesúvisia so zamestnaním,
- trénovať komunikačné zručnosti, vrátane schopnosti povedať NIE,
- dobre organizovať čas a plánovať aktivity,
- neprepadnúť „syndrómu samaritána“,
- vzdelávať sa – dodá to pocit kompetencie a zvýši sebadôveru,
- znížiť na najnižšiu možnú mieru pracovnú záťaž, delegovanie práce a povinností (v krajnom prípade pomocou PN).
